Vaše dieťa športuje? Prečítajte si 4 základne chyby, ktoré robia rodičia pri komunikácii so svojimi deťmi!
Mať doma malého športovca nás pravdepodobne vedie k uvedomeniu si, že športové prostredie je obzvlášť citlivé pre výchovu detí.
Okrem kladov, ktoré šport deťom prináša v podobe radosti z pohybu, zdravia, získania pozitívnych návykov či socializácie, tu striehnu aj nástrahy a tie môžu negatívne ovplyvniť ich psychický vývoj.
Najmä súťažné prostredie, samotné výkonové prostredie, očakávania rodičov či trénerov vytvárajú na deti rôzne tlaky. Pokiaľ nie sú včas identifikované a spracované, tak vytvárajú deťom rôzne psychické bloky - priveľkú nervozitu pred zápasom vyplývajúcu zo strachu zo zlyhania, oslabené sebavedomie často podmienené výkonom či prehrou, pochybovačnosť, atď.
4 základné chyby, ktoré robia rodičia pri komunikácii s deťmi športovcami
- Kritizujú svoje deti, spoluhráčov, protihráčov, trénerov a rozhodcov
Rodičia sa zameriavajú výlučne na chyby, ktoré deti v zápase urobili. Hneď po zápase, ešte v aute na ceste domov, začnú kritizovať „toto a toto si neurobil dobre“...
Kritickým vnímaním poukazujeme na nedostatky dieťaťa, zdôrazňujeme jeho negatíva. Ak skutočne potrebujeme poukázať na chybu, ktorej sa dieťa dopustilo, tak je vhodné to skombinovať s pochvalou. Najlepšie vo vzorci pochvala – kritika – pochvala! Najskôr dieťa pochválime za to, čo sa mu podarilo v zápase. Následne môžeme konštruktívne poukázať na čom by mohlo viac zapracovať a celé to uzavrieme opäť pochvalou za veci, ktoré mu v zápase vyšli.
- Zameriavajú sa na štatistiky, výhry, body, hrací čas
V súčasnosti sa všade zdôrazňujú štatistiky. Noviny či internet sú plné výhier a bodov jednotlivých športovcov. Tieto merateľné kritériá následne prenášame aj na deti. Mali by sme si však uvedomiť, že dieťa je ešte len dieťa a má vlastné dôvody, prečo športuje. Tie bývajú často úplne odlišné od dôvodov rodičov.
- Neprestávajú deti trénovať - trénujú ich doma, v aute pred zápasom, na tribúne počas zápasu ako aj v aute po zápase
Samotný zápas alebo iné vystúpenie pred publikom predstavujú situáciu, počas ktorej sa pravdepodobne dostavia pocity nervozity či rôzne obavy. A teraz si k tomu pridajme kričanie rodiča z tribúny s pokynmi, ako má dieťa hrať. Navyše tie môžu byť v úplnom rozpore s pokynmi trénera. Jediné, čo tým dosiahneme je zosilnenie pôvodných negatívnych emócií.
- Výlučné sústredenie sa na úspechy a výhry
Táto chyba v komunikácii vyplýva z očakávania rodiča, že jeho dieťa by malo byť úspešné za každých okolností a vo všetkom, čo robí. Premietaním našich očakávaní na dieťa vyvíjame naň len ďalší zbytočný tlak. Ako vhodný príklad uvediem. Nabudúce, keď príde dieťa zo zápasu sa ho nespýtajte na výkon resp. na výsledok typu vyhrali ste? dal si gól? ale skúste sa o spýtať na prežívanie Užil si si zápas? Bavil si sa?
Páčil sa Vám tento článok? Prečítajte si aj ďalšie moje články:
Vaše dieťa športuje? Prečítajte si 9 odporúčaní ako s deťmi vhodne komunikovať!
Vaše dieťa športuje? Nechajte aby sa hralo!