Vaše dieťa športuje? Ako pomôcť mladému tínedžerovi lepšie zvládnuť prehru?
Byť rodičom tínedžera športovca je v dnešnej rýchlej dobe orientovanej na výkon a výsledky jedna z ďalších veľkých výziev, ktorej rodičia čelia. Súčasné športové prostredie je iné, aké bolo pri predchádzajúcej generácii mladých športovcov.
Na jednej strane sa podmienky na športovanie zlepšili, k dispozícii sú lepšie športoviská, nové technológie, športové vybavenie, športová výstroj a dostupné sú najnovšie informácie k rôznym špecializovaným tréningom či jednotlivým technikám.
Na druhej strane mladí športovci sú vystavení oveľa väčším tlakom a očakávaniam, ako to bolo kedykoľvek predtým. To má za následok nárast stresu a úzkosti, čomu musia mladí športovci čeliť už počas pubertálneho veku.
Veľa talentovaných športovcov končí so svojou športovou kariérou v dorasteneckom či juniorskom veku práve z dôvodu nezvládania tlaku z okolia. A je jedno, či už ide o konkurenčné prostredie, ktoré prináša samotný šport, tlaky z dosahovania výsledkov alebo tlaky, či veľké očakávania od trénerov a rodičov.
A práve rodič môže byť prvá podporná osoba, ktorá by mohla pomôcť mladému športovcovi s odbúraním tlaku a stresu po prehratom zápase alebo v období, keď veci nejdú podľa plánu.
Čo môže urobiť rodič, aby pomohol svojmu dieťaťu po prehratom zápase? Ako môže rodič pomôcť maximalizovať benefity, ktoré jeho ratolesti prináša šport? Či už ide napríklad o radosť zo športu, dosahovanie športového potenciálu alebo získanie životných lekcií?
Keď ste rodičom športovca, či už chcete, alebo nie, ste ovplyvnený jeho športovým životom. Minimálne, pokiaľ ide o logistiku a materiálne vybavenie, ste súčasťou dennodennej športovej agendy svojho dieťaťa.
Veľa rodičov, najmä bývalých aktívnych športovcov, má tendenciu prežívať svoje športové sny práve cez svoje deti. Mnohí investujú veľa času a energie do rozvoja športových zručností svojich detí a dúfajú, že sa im raz ich investícia vráti podobne, ako keby investovali na burze. Problém však je, že deti nefungujú ako burza. A rodičia by to tiež nemali vnímať takým spôsobom.
Našťastie nejeden rodič si už uvedomuje, že často je to práve on, kto môže zvýšiť tlak na svoje dieťa práve svojimi očakávaniami, resp. komunikáciou, ale aj ten, kto pomôže tlak trochu uvoľniť. Áno, práve rodič býva často prvým katalyzátorom myšlienok a emócii svojho dieťaťa, či už v aute počas cesty na športovisko, alebo zo športoviska.
Rodičia mávajú tendenciu svojim deťom dávať automaticky rady, čo, ako a kedy majú urobiť, resp. nerobiť. A práve tento prístup v nevhodnom momente býva ďalším činiteľom zvyšovania napätia a frustrácie u športovca. Vnímanie sveta dospelého človeka (rodiča) a mladého športovca – to sú dva samostatné svety.
Jedným zo spôsobov, ako byť svojim deťom nápomocným pri zvládaní náročných momentov, akými sú napríklad prehry, je, že sa pokúsite pozrieť do ich sveta.
Nabudúce, keď váš syn alebo dcéra začne v aute riešiť po prehratom zápase svoje sklamanie, nechajte svoje dieťa sa vyrozprávať. V danom momente možno iba potrebuje dať zo seba von to, čo má na srdci, iba spracovávať to, čo mu priniesol zápas. Netlačte naňho svojimi požiadavkami (ty musíš toto... to by si mal takto... nabudúce urob toto...). Namiesto vašej rady dieťa potrebuje iba vypočutie, pochopenie a prijatie toho, ako danú situáciu v určitom momente vníma. Býva pravidlom, že čím je športovec súťaživejší, tým horšie zvláda prehry.
Na záver vám ponúkam všeobecné rady, ako postupovať pri komunikácii s deťmi tesne po prehratom zápase:
- Počkajte, kým dieťa samo začne o tom rozprávať – tlačiť dieťa do rozhovoru môže zapríčiniť, že budete príčinou jeho frustrácie.
- Uznajte jeho pocity po prehre, a to bez ohľadu nato, aké sú – hnev, sklamanie, frustrácia, strach sú bežné reakcie na prehru. Vypočujte si to, čo vám vaše dieťa hovorí a prejavte empatiu voči tomu, čím prechádza.
- Nechajte svoje dieťa, aby určilo dĺžku a intenzitu rozhovoru – ono vám samo dá vedieť, kedy a či sa chce rozprávať. Snažiť sa mu dávať rady v čase, keď ešte nie je samo pripravené, býva kontraproduktívne.
- Sústreďte sa na pozitíva – prehry bývajú často náročné na spracovanie, ale vždy býva niečo, dokonca aj pri prehratom zápase, čo fungovalo, čo sa vášmu dieťaťu podarilo. Na to sa treba predovšetkým zamerať, aby si toho bolo vaše dieťa vedomé.
Páčil sa vám tento článok? Prečítajte si aj ďalšie moje články:
Vaše dieťa športuje? Čo robiť, keď dieťa chce skončiť so športom.
Vaše dieťa športuje? Prečítajte si 9 odporúčaní, ako s deťmi vhodne komunikovať!